Tu vystúpil nejaký znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ On mu povedal: „Čo je napísané v zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a z celej svojej mysle, a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on, aby sa ospravedlnil, povedal Isusovi: „A kto je môj blížny?“ Nato Isus začal rozprávať: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita, keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho. No prišiel k nemu istý pocestný, Samaritán, a keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich. Vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho. Na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal mu: „Staraj sa oňho, a keď na neho vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.“ Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov? On povedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Isus mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“