Doplavili sa do gerazského kraja, ktorý je oproti Galilei. Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu nejaký muž z mesta, dlhý čas posadnutý zlými duchmi. Neobliekal sa a nebýval v dome, ale v hroboch. Keď zbadal Isusa, skríkol, padol pred ním a silným hlasom povedal: „Čo ťa do mňa, Isus, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!“ Nuž rozkázal nečistému duchu, aby vyšiel z toho človeka. Už dlhý čas ho mal v moci. Aj ho spútavali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a démon ho hnal na pusté miesta. Isus sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ On odpovedal: „Légia,“ lebo do neho vošlo mnoho démonov. A prosili ho, aby im nerozkázal odísť do priepasti. Neďaleko na svahu sa pásla veľká črieda svíň. Prosili ho, aby im dovolil vojsť do nich. On im to dovolil. Nuž démoni vyšli z človeka, vošli do svíň a črieda sa prudko hnala dolu svahom do jazera a utopila sa. Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a rozhlásili to v meste i po vidieku. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Isusovi a našli človeka, z ktorého vyšli démoni, ako sedí oblečený a pri zdravom rozume pri Isusových nohách, a schytila ich hrôza. Tí, čo to videli, im porozprávali, ako bol zachránený posadnutý démonmi. A všetci obyvatelia gerazského kraja ho požiadali, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. Nastúpil teda na loď a vrátil sa. Muž, z ktorého vyšli démoni, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale Isus ho poslal preč so slovami: „Vráť sa domov a porozprávaj, čo ti urobil Boh!“ Odišiel a po celom meste rozhlasoval, čo mu urobil Isus.