A hľa, prišiel muž, menom Jairos, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Isusovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu, lebo mal jedinú dvanásťročnú dcéru a tá zomierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup. Istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok a minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť, pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať. Isus sa opýtal: „Kto sa ma dotkol?“ Keď to všetci popierali, Peter a tí, čo boli s ním povedali: „Učiteľ, zástupy sa tisnú na teba a tlačia ťa, a ty hovoríš, kto sa ma dotkol?“ Ale Isus povedal: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“ Keď žena videla, že sa neutají, rozochvená prišla, padla pred neho a pred všetkými ľuďmi sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako sa ihneď uzdravila. A on jej povedal: „Maj odvahu, dcéra, tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“ Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra zomrela. Neunúvaj učiteľa.“ Keď to Isus počul, povedal mu: „Neboj sa, len ver a bude zachránená!“ Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi, Jakubovi, ako aj otcovi a matke dievčaťa. Všetci nad ňou plakali a nariekali. On však povedal: „Neplačte! Nezomrela, ale spí.“ Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že zomrela. Všetkých poslal von, chytil ju za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“ I vrátil sa jej duch a hneď vstala. Prikázal, aby jej dali jesť. Jej rodičia stŕpli od úžasu. On im však prikázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.